Programovacie jazyky

Dnes Vám ponúkame rýchly prehľad najpoužívanejších programovacích jazykov spolu so základným popisom. Programovací jazyk je špeciálny prostriedok pre zápis algoritmov, ktoré môžu byť vykonané na hardvéri. Ide o súbor formálnych pravidiel, prostredníctvom ktorých programátor vytvára softvér (program). Počítač výsledný program následne interpretuje a vykonáva požadované funkcie.

HISTÓRIA PROGRAMOVACÍCH JAZYKOV

Pokiaľ sa chceme zaoberať vývojom programovacích jazykov, je nevyhnutné pripomenúť že ich vývoj úzko súvisí s vývojom počítačov.

Za prvý pokus o koncipovanie programátorských jazykov, môžeme považovať prácu dcéry básnika Byrona, ktorá sa dostala k spolupráci s Charlesom Babbagom. Kvôli jej predčasnej smrti sa zachoval iba program pre výpočet Bernoulliho čísel.

V roku 1882 vynašiel Herman Hollerith dierne štítky. Po krátkom čase v roku 1884 si dal patentovať stroj na dierne štítky. Stroj vyhodnocoval iba „áno“ a „nie“ v závislosti od toho, či bol v štítku otvor vydierovaný. Bol to prvý krok vpred k dnešnej technike. Vynájdenie diernych štítkov uľahčilo v roku 1980 jedenáste sčítanie ľudu v USA.

Pred a počas druhej svetovej vojny nastáva prevratné obdobie keď prichádza Konrad Zuse (Nemecko) s radou počítačov Z1-3, a počítač MARK 1 (USA). Obe zariadenia sa využívali na výpočet diferenciálnych rovníc tzn. na automatické riadenie streľby. Boli programované buď manuálne alebo prepojovaním jednotlivých funkčných blokov.

Za revolučný bod v histórií programovania považujeme rok 1944 keď John Von Neuman definuje novú koncepciu počítača. Celý program vrátane dát boli uložené v operačnej pamäti.

V päťdesiatych rokoch stúpa výkon počítačov a náročnosť jednotlivých úloh ktoré museli riešiť. Strojový kód predstavoval pre programátora zložitý proces, vytvorili sa autokódy. Z nich sa postupom času vytvoril programovací jazyk Assembler. K tomu aby mohol programovací jazyk vzniknúť, je potrebný prekladač jazyka.

ASSEMBLER – je medzistupňom medzi strojovým kódom a vyššími programovacími jazykmi. Jeho súčasťou bývajú tzv. makrá (postupnosti príkazov ktoré možno kedykoľvek odštartovať) Vytváranie programov je náročné, výsledný kód je kratší a vykonávanie programu je rýchlejšie.
FORTRAN ( FORMULA TRANSLATOR) – Vznikol v druhej polovici 50. rokov na riešenie vedecko-technických úloh.
BASIC (BEGINNER ALL-PURPOSE SYMBOLIC INSTRUCTION CODE) –mal nahradiť FORTRAN, je ľahko zvládnuteľný, použitie je jednoduché. Nie je vhodný pre zložité úlohy
COBOL (COMMON BUSINNES ORIENTED LAGUAGE) –je výborný pre používanie v oblasti databáz pre obchod a účtovníctvo. Syntax jazyka je pomerne prísna, používanie nie je zložité.
LISP (LIST PROCESSING LANGUAGE) – je určený pre vytváranie programov na riadenie. Spracované údaje sa uložia do zásobníka, čiže je možné ich meniť.
PROLOG (PROGRAMMING IN LOGIC)– je jazykom pre riešenie programov v oblasti umelej inteligencie. Programy v tomto jazyku sú veľmi náročné na pamäť počítača.
C JAZYK –Vznikol na začiatku sedemdesiatych rokov v Bellových laboratóriách. Autorom návrhu je Dennis Ritchie. Jazyk C nie je rozsiahly ale zároveň nepatrí medzi jazyky s dobrou čitateľnosťou. Je implementovaný pre všetky typy procesorov a spolu so systémom UNIX predstavuje dnes jeden z najväčších trendov vo svete. Vznikol už celý rad rozšírení tohto jazyka.
PASCAL – je pomenovaný po francúzskom matematikovi Blaise Pascalovi ale vytvorený Niklausom Wirthom. Wirthovým cieľom bolo vytvoriť efektívny jazyk založený na štruktúrnom programovaní.
ADA– využívaný v technickej oblasti. Z Pascalu prevzal prísne typové väzby
JAVA– je veľmi podobný jazyku C++ ale iba na báze objektového programovania. Uplatňuje sa vo veľkej miere predovšetkým pri graficky orientovaných aplikáciách.
LOGO – Bol navrhnutý v roku 1967. Je spojený s výučbou programovania pre deti, hlavnou postavou je korytnačka.
MODULA 2 – vznikol v roku 1978 ako flexibilný procedurálny jazyk s podporou multiprogramovania.

ROZDELENIE PROGRAMOVACÍCH JAZYKOV

Existuje niekoľko kritérií podľa ktorých môžeme programovacie jazyky deliť.

Podľa miery abstrakcie poznáme:

a) Vyššie programovacie jazyky– sú pre človeka viac zrozumiteľné, zmenšujú pravdepodobnosť výskytu programátorských chýb. Programy zapísané v týchto jazykoch sú kratšie, lepšie čitateľné.
b) Nižšie programovacie jazyky– sú primitívnejšie nakoľko ich inštrukcie zodpovedajú príkazom procesora. Môžu byť ľahko prevedené do strojového kódu procesoru. Môžu byť jednoduché, ale ťažšie osvojiteľné. Programy napísané v takýchto jazykoch majú menšie nároky na pamäť a sú rýchle. Patrí sem napríklad Assembler.

Podľa spôsobu prekladu poznáme jazyky:

a) Kompilované – pred spustením sú najprv preložené kompilátorom. Sú rýchlejšie a náročnejšie na správne zapísaný kód. Môžu byť kompilované do binárnej formy alebo do bajtového kódu.
b) Interpretované – pre jeho spustenie je nevyhnutný zdrojový kód a špeciálny program zvaný interpret. Ich výhodou je jednoduchosť v prevádzaní úprav, ľahšie hľadanie chýb, a prenositeľnosť na inú platformu .

Podľa prístupu k dátam a funkciám delíme jazyky na :

Procedurálne programovacie jazyky = imperatívne (výpočet pomocou príkazov):

a) Štruktúrované
b) Objektovo orientované
Sú to napríklad: ObjectiveC, C++, Eiffel, Python, Self, Java, JavaScript, PHP, Ada 95, C#

Neprocedurálne jazyky = deklaratívne (programovanie pomocou definícií):

a) Funkcionálne – základom je formálny výpočtový model
Patria sem: Lisp APL/J ML (Standard ML) Sisal,Miranda ™
b) Logické– prostriedkom programovania je použitie matematickej logiky

NAJČASTEJŠIE SA POUŽÍVAJÚ

PYTHON – Python bol vytvorený v decembri 1989 holandským programátorom Guido van Rossumom. Je to dynamický interpretovaný jazyk, aj keď sa dá cez PyPy preložiť na bytecode. Základnou ideológiou Pythonu je jednoduchosť a čitateľnosť, aby sa dal kód aj po dlhej dobe rýchlo pochopiť.

PHP- PHP bol vytvorený ako jednoduchý Perl/CGI skript na počítanie počtu návštev a ich zobrazovanie na stránke. Pri rastúcom záujme sa rozhodol PHP rozšíriť aj o ďalšie funkcie a celý ho vyvíjať v programovacom jazyku C. Z PHP sa tak postupom času stal veľmi výkonný skriptovací jazyk.

C – Jedná sa o imperatívny, kompilovaný programovací jazyk. Vďaka kvalite kompilátora je v ňom možné vytvárať programy, ktorých rýchlosť je prirovnateľná k rýchlosti programov napísaných v Assembleri.

JAVA- Programovací jazyk určený pre spotrebnú elektroniku. Jedným z najvýznamnejších použití jazyka je mobilný operačný systém Android, do ktorého je väčšina aplikácií napísaných v Jave.

TRENDY

JAVA – je jedným z najpopulárnejších jazykov pre budovanie webových aplikácií, jej využitie ocenia predovšetkým nadšenci operačného systému Android. I napriek tomu že Java bola vyvíjaná s cieľom napredovania spotrebnej elektroniky, jej cesta sa obrátila aj na web

JAVASCRIPT– na úvod je potrebné dodať že neexistuje vzťah medzi programovacími jazykmi Java a JavaScript. Ak máte v pláne vytvárať moderné webové stránky, je dobré vedieť tento skriptovací jazyk vďaka ktorému sa stanú interaktívnejšími a zaujímavejšími

C# je primárny jazyk pre vývoj na platformách a služieb spoločnosti Microsoft.

C++ patrí už niekoľko rokov medzi najpopulárnejšie jazyky, až 95% percent engine-ov počítačových hier ho používa

SWIFT – je to kompilovaný programovací jazyk od spoločnosti Apple určený pre vývoj na platformách Mac OS X a iOS.

PERL – Je univerzálny programovací jazyk, vyvinutý v roku 1987, Larrym Wallom, ktorý pracoval ako správca systémov v NASA. Zámerom bolo vytvoriť jazykpraktický, výkonný a kompletný. Používa sa v mnohých oblastiach od správy systémov, programovanie webov, sieťové programovanie, vývoj GUI, programovanie hier a 3D grafiku pomocou OpenGL, až po internetové aplikácie, akou je napríklad Wikipédia.

DELPHI – vyvinula ho firma Borland. Označenie pochádza z antického mesta Delfy, ktoré slúžilo ako veštiareň.Celý program je ovládateľný myšou, programovacie prostredie je tvorené niekoľkými panelmi, v ktorých programátor pracuje.